Miriam Finkelstein: Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Multilingualism and the Poetics of Memory in Recent Russophone Poetry / Hosťovská prednáška Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii

Miriam Finkelstein
(Univerzita Konstanz, Nemecko)

 

5. november 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89141147144?pwd=y9zkxUSfZAB6sibbyseaIVaM2IGTZa.1
Meeting ID: 891 4114 7144
Passcode: 325948

Výrazným trendom v súčasnej multilingválnej ruskojazyčnej poézii je zdôrazňovanie úlohy matiek a ich jazykov. Aleksandr Averbuch (Ukrajina/Izrael/USA), Tanya Skarynkina (Bielorusko) a Ekaterina Sokolova (Rusko), spolu s ďalšími autormi, často reprodukujú ústny prejav matiek, ktorý vykresľujú ako „autentický“ a „nezávislý“ od akejkoľvek vonkajšej, najmä mužskej, autority. Vnášanie materinských jazykov do textov im dodáva viacjazyčný rozmer. V Averbuchovej zbierke Svidetel’stvo chetvertogo litsa (2017) je matkina ruština systematicky popretkávaná jidiš a nemeckými výrazmi. V zbierke Tanye Skarynkinej YesMамочка (2022) sa ruština lyrického subjektu strieda s matkinou bieloruštinou, zatiaľ čo zbierka Chudskoe pechen’ie (2015) Ekateriny Sokolovej využíva miestnu výslovnosť na zdôraznenie pôvodu jej materských postáv na ruskom severe.

Vo svojej prednáške chcem poukázať na to, že multilingválne prvky v ruskojazyčnej poézii slúžia nielen na zvýraznenie konkrétnych nenárodných, teda neruských národných alebo regionálnych kontextov, ale aj, ako možno vidieť u Averbucha a Skarynkinej, na vedomé dištancovanie autorov a ich textov od Ruska a ruskej literárnej tradície. Pokračovať na Miriam Finkelstein: Viacjazyčnosť a poetika pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii →

Nové číslo World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine

Knižnica online, Správy

eds. Olha Voznyuk ‒ Kristina Vorontsova

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 slúži literatúra ako prostriedok na zviditeľňovanie traumy aj dokumentovanie sociálnych a kultúrnych transformácií v čase krízy. Tému čísla rozpracováva súbor štúdií ukrajinských vedkýň, ktoré analyzujú tieto literárne procesy zvnútra a ponúkajú stratégie na rekonštrukciu a konsolidáciu národnej a kultúrnej identity. Články venované najnovšej ukrajinskej literatúre predstavujú súbor vedeckých prác o vojnových skúsenostiach, pričom dávajú priestor rôznym naratívnym perspektívam, ktoré odrážajú povahu kolektívnej a individuálnej traumy.

Priestor pre tému tohto čísla sme editorkám ponúkli aj ako výraz solidarity s utrpením ľudí na Ukrajine a ako možnosť publikovania pre vedkyne, ktoré sa nevzdávajú svojej práce, reflektovania literatúry i spoločnosti, ani v čase vojny.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0;
tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah témy čísla:
MARYNA RIABCHENKO
Combatant prose as an important component of the contemporary Ukrainian literary process
OLENA ROMANENKO
Narrative and war: The experience of contemporary Ukrainian literature
SWITŁANA HAJDUK
Discourse on the traumatic experience of Ukrainian internally displaced and refugee women: A Foe – A Friend – A Family by Iryna Feofanova
TETIANA GREBENIUK
The motif of orphanhood in the narrative of trauma and healing: Volodymyr Rafeyenko’s fiction about Russia’s war against Ukraine Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2025: Ukrajinská literatúra ako svedkyňa ruskej vojny proti Ukrajine →

Stratená intimita Tristana a Izoldy: prednáška Jána Živčáka v Univerzitnej knižnici v Bratislave

Podujatia, Pozvánky

Ak chcete vedieť, ako to bolo s láskou Tristana a Izoldy, pozývame vás na verejnú prednášku Jána Živčáka. O podobách tohto mýtu vo francúzskych  románoch z druhej polovice 12. storočia bude hovoriť v rámci série „Čo všetko je svetová literatúra?“, organizovanej v spolupráci Univerzitnej knižnice v Bratislave a Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

KEDY: 12. novembra (streda) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála Univerzitnej knižnice Bratislava, Klariská 5, Bratislava

„Láska na smrť“ – týmito slovami opisuje Denis de Rougemont esenciu mýtu o Tristanovi a Izolde v známej eseji Západ a láska. A naozaj – absolútna vášeň, povýšená na úroveň kultu, pulzuje v každom modernom spracovaní látky, počnúc Wagnerovou operou a končiac viac či menej gýčovými filmami. K akým hodnotám sa však hlásia najstaršie tristanovské romány, vytvorené v dialektoch starej francúzštiny v druhej polovici 12. storočia? Prednáška sa zameria na zachované fragmenty verzie od Thomasa d’Angleterre, ktoré predstavujú príbeh milencov ako čistú tragédiu, vyplývajúcu ani nie z konfliktu medzi láskou a spoločenskými konvenciami, ale z devastačnej sily nezvládnutej sexuality. Pokračovať na Stratená intimita Tristana a Izoldy: prednáška Jána Živčáka v Univerzitnej knižnici v Bratislave →

Boris Lanin o dystopickej fikcii v súčasnej ruskej literatúre

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Orwell’s legacy and strange new Russian dystopias / Hosťovská prednáška Orwe-
llovo dedičstvo a zvláštne nové ruské dystópie

Boris Lanin
(Univerzita Adama Mickiewicza, Poznaň)

29. október 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/21683068496?pwd=UULbZvQwEQUallebWBp16ovk6RJOXy.1
Meeting ID: 216 8306 8496
Passcode: 974210

Táto prezentácia skúma koncept avatarov a technologických artefaktov v dystopickej fikcii Vladimira Sorokina, so zameraním na romány Deň opričníka a Telluria. Sorokinovo využívanie avatarov, elektronických zariadení a symbolických objektov poukazuje na prepojenie technológie, pamäti a identity. Prednáška bude hľadať paralely so staršími ruskými dystópiami, ako je Zamyatinovo My, a prepojí postavu S-4711 s neskoršími digitálnymi avatarmi. Zariadenia ako „umnica“ a telúrové klince plnia zároveň naratívnu aj metafyzickú funkciu – symbolizujú kontrolu, rituál a simuláciu. Hologramy a roboti sú analyzované ako nástroje štátnej moci a zároveň ako postmoderné simulakrá. Prostredníctvom grotesky, hyperboly a paródie Sorokin kritizuje autoritárstvo a komodifikáciu vedomia. Jeho dielo napokon odhaľuje svet, v ktorom je technologický pokrok úzko prepletený s mýtom, rituálom a rozkladom individuálnej slobody. Prednáška sa zároveň pokúsi čítať román Alexeja Konakova Tabiya Tridsaťdva cez prizmu konceptu homo ludens Johana Huizingu a žánrových konvencií dystopickej literatúry. Dej románu Pokračovať na Boris Lanin o dystopickej fikcii v súčasnej ruskej literatúre →

Stopy druhej svetovej vojny a holokaustu v pamäti francúzskej literatúry: prednáška Silvie Rybárovej

Podujatia, Pozvánky

Pozývame vás na prednášku o rôznych stránkach vzťahu dejín, individuálnej i kolektívnej pamäti a literatúry. Romanistka Silvia Rybárová sa uvedenou problematikou zaoberala vo svojej debutovej monografii Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze, za ktorú bola ocenená Prémiou Literárneho fondu. Podujatie moderuje Eva Kenderessy.

KEDY: 23. októbra (štvrtok) 2025 o 18.00 hod.
KDE: Seminárna sála UKB, Klariská 5, Bratislava

Prečo je kľúčovou témou súčasnej francúzskej literatúry pamäť? Pokračovať na Stopy druhej svetovej vojny a holokaustu v pamäti francúzskej literatúry: prednáška Silvie Rybárovej →

Rainer Grutman o viacjazyčnosti v románoch Yanna Martela

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Reading Multilingual Fiction: Yann Martel’s Self as a Multilingual Mosaic / Hosťovská prednáška Čítanie viacjazyčnej beletrie: Román Yanna Martela Ja ako viacjazyčná mozaika

Rainier Grutman
(University of Ottawa, Canada)

15. október 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English  Pokračovať na Rainer Grutman o viacjazyčnosti v románoch Yanna Martela →

Prémia Literárneho fondu pre Silviu Rybárovú

Knižnica online, Knihy, Rôzne

Romanistka Silvia Rybárová, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, získala za svoju debutovú monografiu Prémiu Literárneho fondu. Autorka si ocenenie prevzala na slávnostnom podujatí vo štvrtok 25. septembra 2025. Našej kolegyni blahoželáme k úspechu a prajeme veľa radosti z tvorivej práce.

Celú monografiu si už môžete prečítať aj v režime otvoreného prístupu TU.

 

Monografia Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (VEDA, vydavateľstvo SAV – Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., 2024) skúma rôzne stránky vzťahu dejín, individuálnej i kolektívnej pamäti a literatúry, reflektuje snahu spisovateliek a spisovateľov „hovoriť pravdu o svete a prinášať poznanie, ktoré sa donedávna spájalo s poslaním humanitných vied“.

Pokračovať na Prémia Literárneho fondu pre Silviu Rybárovú →

Prvý anglický preklad Bajzovho románu René v knižnici Viedenskej univerzity

Podujatia, Správy

13. októbra 2025 o 19:00 hod. sa v Knižnici pre pedagogiku, lingvistiku, európske a komparatívne jazykové a literárne štúdiá Viedenskej univerzity uskutoční prezentácia knihy Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel (Oxford University, 2025). Bajzov román preložil David Short a ide o vôbec prvý preklad románu do anglického jazyka. Knihu publiku predstaví jedna z jej editoriek, naša kolegyňa Dobrota Pucherová. Podujatie moderuje Norbert Bachleitner z Katedry komparatívnej literatúry Viedenskej univerzity.

Viac informácií nájdete na: https://bibliothek.univie.ac.at/events/008390.html

Nobelova cena za literatúru 2025 pre Lászlóa Krásznahorkaiho

Správy

Dňa 9. októbra 2025 oznámila porota Nobelovej ceny za literatúru, že v roku 2025 sa jej držiteľom stáva maďarský spisovateľ László Krásznahorkai „za pôsobivé a vizionárske dielo, ktoré uprostred apokalyptického teroru potvrdzuje silu umenia“.

The Nobel Prize in Literature for 2025 is awarded to the Hungarian author László Krásznahorkai, “for his compelling and visionary oeuvre that, in the midst of apocalyptic terror, reaffirms the power of art”. Pokračovať na Nobelova cena za literatúru 2025 pre Lászlóa Krásznahorkaiho →

Špičkové publikácie SAV pre Eugeniu Kelbert Rudan a Róberta Gáfrika

Správy, Rôzne

Ocenenie špičková publikácia SAV za rok 2024 si vedkyne a vedci prevzali z rúk predsedu SAV Martina Venharta a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie Tomáša Hromádku v utorok 16. septembra 2025 v Malom kongresovom centre Vydavateľstva SAV Veda v Bratislave. Do Ústavu svetovej literatúry SAV putovali dve uznania za vedeckú prácu, ktoré získali Eugenia Kelbert Rudan a Róbert Gáfrik. Blahoželáme!

Eugenia Kelbert Rudan 
v kategórii "časopisecké publikácie zaradené do Nórskeho registra" za publikáciu Spoluautorské auto-preklady Romaina Garyho: Translačné za hranicami prekladu/Romain Gary's  collaborative self-translations: Translational beyond translation, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Meta Journal des traducteurs

READ THE ARTICLE HERE
Róbert Gáfrik v kategórii 
"špičkové vedecké monografie" 
za "veľkolepé dielo Upanišady".


VIAC O UPANIŠÁDACH TU